Už nikde
Len more. Vyzerá rovnako pred miliónmi rokov ako minulú stredu. Tie isté vlny, večerné slnko vytvorí identickú paletu a dni sú stále rovnako vlhké, dusné a ťažké ako kedykoľvek predtým. Nie je to tá pokojná pohľadnicová tyrkysová modrá – ale aj tak máš chuť sa ovlažiť. Voda akoby pozývala dnu, do mäkkého prílivu, zaplávať si, ponoriť sa, len tak si sadnúť, alebo sa tam proste niekde ísť stratiť.
කළුතර, 2017