Nikdy som neplával v mori. A hoci som ho už videl, ešte nikdy som nezažil ten pocit, aké to je byť v ňom... Vravia, že je slané. Vtedy – v septembri v Cascais – bolo na pláži veľa ľudí. Všetci sa tešili z posledného jesenného slnka, užívali si vodu a deti zanechávali v piesku malé stopy. Musel som ho aspoň ochutnať. A tak – oblečený, v topánkach, ako turista s fotoaparátom v ruke – som prišiel až tak blízko, že som sa ho mohol dotknúť. Potom, len tak nenápadne, aby sa nikto naokolo nečudoval, čo robím, som si oblizol ruku a... je slané. Tak nádherne morsky slané...