Drevený vlnolam, obrastený slizkými morskými riasami, akoby len rozdeľoval pieskové nekonečno na dve polovice. Je tu už nejakú dobu, no drevo zatiaľ odoláva slanej vode – snáď ešte čosi vydrží. Výmenou objektívu za Lensbaby zrazu celá realita naberá iný rozmer. Okraje sa rozpadávajú – cítiš, ako sa ti točí hlava? – a pohľad sa zužuje na zabudnuté, studené detaily. Nezáleží na tom, či je pondelok ráno alebo rok 1990, čas tu plynie inak – ak vôbec.

Pozvanie do Noikosféry #2, 2011