„Rád by som vzal veľkého DiMaggia na ryby,“ povedal starec. „Hovoria, že jeho otec bol rybár. Možno bol taký chudobný ako my a pochopil by nás.“

V to októbrové popoludnie bolo more pokojné. Slnko sfarbilo oblohu dožlta a postavy na malom člne sa zmenili na tmavé siluety. Čln stál nehybne kúsok od brehu a na skalách neďaleko sedeli vtáky. Čakali, čo sa im ujde. Pár ich krúžilo vysoko na oblohe, kde bol vzduch ešte horúci. Vyzeralo to na obyčajný, dobrý deň. Žiadna ťažká práca, len tichý oddych čakateľov na ryby.

Progreso, 2007