Ale (podobne ako pri hudbe a filmoch, knihách) ma občas potom mrzí, koľko super som toho nepočul a nevidel. Alebo aké legendárne hry som si nikdy nezahral. Taký Another World bol pred 20timi rokmi naozaj legendárna hra. (A keď som mal vtedy svoje prvé PC, všetci kamaráti ju mali i keď málokto ju tak naozaj „hrával“) Čiže som sa to rozhodol napraviť, a pustil sa do tejto klasiky...
Ešte jedna vložka na tému počítačové hry. Tak pred 15 rokmi, keď som bol „gamer“ a hrával na PC niekoľko hodín denne, oco zvykol hovorievať že tam plytvám časom ako keby som musel. Samozrejme že som nemusel a bola to číra zábava, ale dnes si ozaj myslím že počítačové hry sa hrať oplatí. Nejaké štúdie kde na jednej strane sú odporcovia s argumentami o násilí a stratenom čase a na druhej zástanci s tvrdeniami že to zlepšuje postreh, pamäť, logiku, zrak... neberiem veľmi do úvahy, skôr sa na to pozerám z môjho pohľadu. To že som dnes tam kde som (akože chcem povedať, že som v podstate spokojný :) je aj kvôli počítačovým hrám. Zabralo to hodne času (vyhýbam sa spojeniu „strata času“) a možno stačilo naozaj menej, ale proste myslím že počítačové hry sú rovnako dôležité ako hudba, filmy alebo knihy. Či už ako zdroj informácii, alebo forma umenia. A aj dnes si občas „musím“ čosi zahrať.
Hlavnou výhodou starších vecí je že sa dajú ľahko zohnať (v rámci abandonware – netreba hry „kradnúť“), dobre fungujú (za tých 20 rokov ich preverili milióny hráčov), a netreba na ne drahé moderné počítače – pôjdu na hocičom...
Teda – teoreticky. Prakticky je problémom spätná kompatibilita, a len tak ľahko hru z éry MS Dos vo Windows 7 nespustíte. Riešenie je našťastie celkom jednoduché, všetko čo treba je program DosBox (ktorý sa dá stiahnuť tu). Pár nastavení a z moderného PC je zas 386ka :)
Ok, to by sme mali, ale stále je tu jedna pomerne otravná vec, ktorou niektoré staré hry trpia. Ono – vyrobiť v minulosti hru tak aby sa dala predať (rozumej – tak aby si s ňou zákazník užil aspoň pár dní či týždňov zábavy) bol celkom problém. Takže aby hráča udržali pri hre čo najdlhšie nedali k dispozícii Save. Proste hráš 30 minút, jeden zlý skok alebo zabudneš vystreliť, Game Over, skúste to znova. Toto strata času JE a asi aj preto som Another World nehral vtedy dávno. Rovnako dnes mi bolo jasné, že kým tam nebude možnosť Save, tak s tým neoplatí tráviť čas.
Také 386ky mali 120MB harddisky a 4MB RAM (to tie výkonnejšie modely samozrejme). Nemôže byť zložité urobiť „snapshot“ 4MB pamäti... No faktom je, že to nie je ani jednoduché. Aspoň teda čo sa DosBoxu týka – tento Save (v zmysle „snapshot pamäti“) nepodporuje. DosBox je síce freeware, ale aj tak – zamrzí keď taká užitočná funkcia chýba. Však ide len o 4MB pamäť! Dnes nie je problém urobiť snapshot z virtuálneho počítača na ktorom beží Windows Vista s 2GB pamäti...
No a presne tento „trik“ je možné použiť. Urobím si virtuálny počítač, v ktorom spustím DosBox, v ktorom spustím hru a tento si môžem savovať kedy len budem chcieť. Na DosBox mi stačí Windows 98, celé to bude mať povedzme 500MB - to by malo ísť. Celé som to plánoval spustiť na starom 7 ročnom laptope a môj odhad bol že „Save“ bude trvať asi polminúty (uložiť 500MB virtuálnu mašinku) a „Load“ asi tiež tak. V skutočnosti to je omnoho rýchlejšie, ale pekne postupne...
Vytvoriť virtuálnu mašinku s Windows 98 (v skutočnosti by možno stačilo Windows95 alebo dokonca MS Dos, ale tak staré inštalačné diskety som nikde nenašiel) nie je až také ľahké ako by sa na prvý pohľad mohlo zdať :/ Ako host pre virtuálne mašinky som použil Microsoft Virtual PC 2007 (tuším že VMWare je o dosť lepší, ale VPC sa mi zdá jednoduchší, a lepšie ho poznám), a tento nepodporuje žiadne diskety, USB, CD... jediné čo pozná je emulácia CD z ISO súboru. Radšej to teda celé zhrniem...
1. Ideálne budeme potrebovať bootovateľné ISO inštalačného CD Win98, ale keďže nepredpokladám, že takéto čosi má človek bežne doma, uspokojíme sa aj s bootovateľným ISO loaderom pre Win98. Toto sa dá stiahnúť napr tu.
2. Vytvorím si novú virtuálnu mašinku, povedzme 64MB Ram, 500MB harddisk.
3. „vložím“ (CD/Capture ISO image v menu Virtual PC) to ISO ktoré som stiahol v kroku 1. Pri bootovaní vyberiem, že chcem aj podporu CD
4. Teraz potrebujem vytvoriť partíciu na (tom virtuálnom – 500MB) harddisku. Z príkazového riadku spustím fdisk (pamätám z čias MS Dosu, že to bol poriadne „nebezpečný“ príkaz – v prostredí virtuálnych mašiniek je celkom bezbranný :)
5. Mohol by som namountovať tento virtuálny disk v nejakej inej virtuálnej mašinke a nahrať si tam inštalačné súbory pre Windows 98, ale budem predpokladať že žiadnu inú virtuálnu mašinku nemám po ruke (čo bol aj môj prípad). Jediný spôsob ako dostať do virtuálnej mašinky nové dáta je použiť ISO súbor. Konvertor adresárov na ISO súbory je možné stiahnuť tu
6. Teraz skonvertujem inštalačné súbory z Windows 98 (toto je jediná vec ktorá sa nedá len tak legálne stiahnuť, ale kto má počítač dlhšiu dobu tak niečo také medzi staršími CD určite nájde. I keď... práve ma napadlo, že DosBox funguje aj pod linuxom a tak by sa to celé dalo spraviť ešte elegantnejšie. Možno nabudúce) na ISO
7. Otvorím toto ISO v Virtual PC a spustím inštaláciu (tento krok zaberie možno hodinku, a virtuálna mašinka sa pár krát reštartne ako bolo dobrým zvykom v časoch Windows 98, ale za čas ušetrený neskôr to stojí...)
8. Ďalej potrebujem do virtuálnej mašinky dostať DosBox a Another World, dám ich teda do jedného adresára a urobím z neho ISO
9. Uff – hotovo (už vidíte na čo sú tie hry dobré? Všetky tieto kroky viem len preto, lebo som hrával počítačové hry :). Vo virtuálnej mašinke spustím DosBox, v DosBoxe Another World a môžem začať hrať.
No – k tomu Save. Save je veľmi jednoduché – v hociktorom okamihu môžem virtuálnu mašinku zavrieť a vyberiem možnosť „Save state“. Na tom mojom starom laptope to zaberie asi 2 sekundy, čo nie je vôbec zlé. Teraz však musím celú virtuálnu mašinku niekam skopírovať... Je to „len“ cca 200MB (toľko zaberá celá virtuálna mašinka s Windows 98), ale trvá to približne 15 sekúnd. Toľko isto by trvalo virtuálnu mašinku nahrať naspäť :/
Našťastie som však vyskúšal „špinavšiu“ metódu – nekopírovať celé virtuálne disky, ale len uložený stav a konfiguráciu mašinky. Tuším že to nie je celkom v poriadku (čo ak hra alebo operačný systém zapíše čosi na disk?) ale keďže to funguje tak ako chcem tak mi to vôbec nevadí. Veď najhoršie čo sa môže stať je že prídem o virtuálnu mašinku (ktorú som si samozrejme pre takýto prípad zálohoval)
Problémy sú akurát s rýchlosťou (napriek tomu že spúšťam program z roku 1991 na počítači z roku 2001, kvôli všetkým tým emuláciam a virtuálnym mašinkám to nejde úplne plynule), a tak sa oplatí DosBox trošku nakonfigurovať (znížiť CPU cycles, zvýšiť Frameskip). Z rovnakého dôvodu občas prídem v hre o zvuk.
Avšak celkový výsledok? S trochou cviku (je treba pootvárať všetky dôležité okná na obrazovke, tak aby som po tom ako uložím stav virtuálnej mašinky mohol ľahko „drag a dropnúť“ súbory do vedľajšieho okna a späť) zaberie save a následný load možno 5 sekúnd. Keď si predstavím len ako dlho by mi trvalo prejsť úplne prvý level tak je jasné že celé toto 9 krokové cvičenie malo význam.
Cheat? Možno trošku. Ale – však celý Another World prejdem poctivo a prežijem celý ten super príbeh naplno! Jediné čomu som chcel zabrániť je snažiť sa prejsť jeden „level“ na dvadsaťkrát. Toľko času na „hranie“ zas nemám. A ako to funguje? Výborne. Včera som za tým strávil možno 3 hodinky a už som v KLFB!
A už sa neviem dočkať na ďalšie staré hry ktoré si po Another Worlde zahrám.