Pred 2 rokmi som bol s bratom na dovolenke a v miestnom Aquaparku bol aj Bungee Jumping. O Bungee som vždy uvažoval tak v teoretickej rovine (že keď raz budem niekde v situácii ako James Bond a povedia že musím skočiť, tak keď pôjde o život tak asi skočím :), ale nikdy som to "dobrovoľne" neplánoval. To môj brat má takéto extrémne veci veľmi rád a bungee plánoval od prvej chvíle ako to videl v TV.
Tak sa v tom aquaparku spýtal, že či si neskočím tiež a - tak som si skočil. 60m a - tak ako vravia, zhora to vyzerá ešte vyššie. Tí dvaja čo tam hore istili laná sa snažili potencionálnych skokanov aj trošku postrašiť a celkom im to šlo, to dievča čo skákalo po mne museli napokon "zhodiť" :) No nič, predstavil som si že som v nejakej scéne z Indiana Jonesa a že podo mnou je vodopád a v tichosti (ostatní zväčša riadne výskajú) som skočil a bol to celkom fajn zážitok.
Pred 2 mesiacmi sestra povedala, že si ide dať spraviť laserovú operáciu. Aj o tomto som uvažoval z pohľadu že "raz si to spravím", ale nejak som to neplánoval. Sestra to chcela už pred pár rokmi ale vraj to z nejakého dôvodu nešlo. No nič - proste sa spýtala že či si to nedám tiež a tak som si dal. Dnes je to už celkom bežná záležitosť a pôvodne sme to chceli spraviť tak že tam pôjdeme rovno z letiska (bývam v Londýne a operácia bola v Bratislave), ale napokon nás teda objednali na nasledujúci deň. Čiže - rozhodnúť sa či áno alebo nie bola u mňa tá najjednoduchšia fáza.
V tej fáze som si to aj celé veľmi jednoducho predstavoval. Proste pozeráš pol minúty do laseru, kedy nesmieš žmurknúť, laser oko zhora trochu zbrúsi, hotovo ďalšie oko. Vraj sa pritom nesmie pohnúť okom a žmurknúť, tak som skúsil či vydržím pozerať polminúty na jeden bod bez žmurknutia a vyšlo mi že laserovú operáciu teda zvládnem.
Ale povedal som si predsa len, že si spravím aj trošku prieskum že čo a ako a že čo sa môže stať keď sa to nepodarí.
No najhoršie čo sa môže stať je že zomrem :) Nie je to pravdepodobné ale čo ak? Telo mi zareaguje zle na ten laser a upadnem do nejakého šoku, alebo to laser prešvihne a zareže cez oko až do mozgu, alebo mi celý ten laser padne na hlavu a rozpučí ma... Ok ok - nepravdepodobné, poďme ďalej.
Môže sa stať že už nebudem nikdy vidieť. Hmm to dosť nahnevá. Už žiadne fotenie, už žiadne PC, žiadna TV iba tma. Plusom je že oči mám dve a tak hádam nepokazia obidve. Ak sa prvé podarí tak je to v pohode. A keby hneď prvé pokazili, tak som premýšľal že či by som im dovolil pustiť sa do toho druhého a vyšlo mi že hej - štatisticky nemôžu predsa pokaziť obe. Tak fajn, úplne oslepnutie tiež možno vylúčiť ako nepravdepodobné.
Môže sa stať že sa to celkom nepodarí a nebudem vidieť ani tak dobre ako doteraz. No - to už je celkom "pravdepodobné". Ešte aj na internete nespokojní pacienti píšu ako im "doktori" nenávratne zničili oči. Hm - ale keď to bolo fakt tak zlé, ako to že dokážu písať na počítači? Čiže mi vyšlo, že aj ak sa to nepodarí bude to stále dosť dobré aby som dokázal písať na počítači. Ďalšie riziká sú vraj zhoršené videnie v tme, ale v tme moc toho neriešim, takže pohoda.
No a napokon - medicína napreduje neuveriteľne rýchlo, keď to aj pokazia úplne, možno za 10 rokov vymyslia čosi čo mi zrak vráti, riziká su teda prijateľné.
Síce som to ani nejak veľmi neplánoval, ale tak keď už som sa na to dal tak som si prečítal aj čo možno čakať keď to výjde. Vraj sa dnes robí všetko metódou Wavefront čo značí že je operácia prispôsobená každému oku a výsledok je ešte lepší, v mnohých prípadoch vraj človek vidí lepšie ako "zdravý" človek. No fajn - toto som si preložil tak že už budem vidieť ako keby som mal furt pri sebe malý ďalekohľad a na blízko lupu na čítanie. Ideálne aj videnie v noci sa zlepší a keď sa to fakt podarí tak budem možno vidieť aj so zatvorenými očami :)
Ok, riziká sú malé, výhody obrovské - ako teda tá operácia prebieha? (a v tejto časti sa asi oplatí prestať s výskumom - ak sa chystáte na operáciu, fakt to nepotrebujete vedieť :)
1. Najprv sa oko roztvorí "jemným nástrojom" rozvieračom. Hm pôvodne som plánoval že ho proste budem mať otvorené vlastnou vôľou ale - znie to rozumne, takto bude zaručené že fakt nežmurknem. Ten rozvierač síce vyzerá ako opak slova "jemne" ale tak sú to len očné viečka - určite tam nebude veľmi cítiť bolesť.
2. Potom sa pri operácii metódou Lasik odreže z oka... Moment moment - odreže??? Mne sa niekto bude dotýkať oka? Niečím ostrým??? A ja budem pripútaný a oko v rozvierači aby som nemohol žmurkať a vzpierať sa - pri plnom vedomí??? Da fug? Tak toto teda nie - Lasik nie je pre mňa, pozriem iné metódy.
Lasek - do oka sa naleje roztok alkoholu (čo???) a potom sa odstráni (iné slovo pre "odreže")... - Ani toto nechcem :/
PRK - z oka sa mechanicky odstráni (čítaj "zoškrabe")... Dík
A tým zoznam najbežnejších metód končí. Ďalšie variácie pomenúvajú celú vec inými názvami ale v podstate ide vždy o to že treba z oka najprv odstrániť najvrchnejšiu časť - epitel.
3. Keď už je ten epitel preč (v skutočnosti ho neodrežú úplne - jedine pri PRK. Pri ostatných metódach ho nechajú na malom kúsku držať a odklopia ho (železnými a plastovými predmetmi ďžubú do oka ktoré predtým rezali!!!) vypláchnu a osušia (oko! nie viečka - proste oko samotné nenechajú na pokoji ale ďalej do ňho pichajú :)
4. No a ide laser - bezbolestne, ako to zdôrazňujú, pár sekúnd to bliká a treba sa pozerať "do svetielka" a je to.
5. Opláchnuť, šošovka alebo obväz, hotovo. Ďalšie oko. (stále sa spamätávam z toho čo sa deje v kroku 2 :/)
Znie to nepríjemne? Pozrime sa na youtube ako to vyzerá naozaj :) Nie - to nie je nejaká najhoršie možne vyzerajúca operácia, alebo video ktoré vyzerá najviac desivo. Toto je ako to vyzerá keď operácia prebieha normálne. (ps. toto je Lasek PRK takže tam pekne vidieť ako zoškrabávajú hornú vrstvu z oka)
A takto to (vraj) vyzerá keď sa to celkom nepodarí :) (a to bolo úplne prvé video čo som si o laserovej operácii pozrel)
Po takomto prieskume som už bol celkom znepokojený a nešlo mi do hlavy ako to tie milióny ostatných ľudí zvládli. Hm, možno už technológia postúpila, možno sa to dnes už dá bez rezania a zoškrabovania... Rozhodne som nemal v pláne nechať niekoho dotýkať sa môjho oka. No pravda je taká že zatiaľ taká metóda neexistuje a pri každej metóde sa budú oka dotýkať rôzne ostrými nástrojmi s rôzne veľkým tlakom. Všade síce píšu že oko je umŕtvené (kvapkami - dosť zle sa tomu verí, že nejaké kvapky ma majú umŕtviť - potrebujem poriadne veľkú injekciu do hlavy aby som nič necítil!) ale ak aj fakt nič nebudem cítiť - tá predstava čo všetko mi z okom budú robiť. Brrr.
No nič - keď už mi to teda majú robiť tak aspoň nájdem najlepšiu možnú (najnovšia by mala byť aj najbezpečnejšia) metódu a poviem že chcem tú, nech to stojí čo stojí. Vyšlo mi že najmodernejšia metóda dnes je IntraLasik kde všetko (aj to rezanie) robí laser a tak by to malo byť najpresnejšie, najbezpečnejšie, najbezbolestnejšie, naj...drahšie. A ešte niečo - robia to najbližie v Brne, takže toto mi v Bratislave robiť nebudú. Fajn, tak si teda vyberám ten Epi-Lasik keď všade píšu že je najpopulárnejší. Hlavne viem že nechcem (vraj starší) Lasek a (úplne najstaršie) PRK. Ok - v tom mám jasno.
Ešte drobná formalita - som vôbec pre laserovú operáciu vhodný? Viem že mám hraničný vnútroočný tlak (čiže som si predstavoval ako mi zarežú do oka a ono exploduje lebo je v ňom veľký tlak :), ale inak som ok.
Schopný riskovať - sedí
Neohrozí to moju kariéru - hm bez očí moja IT kariéra asi skončí, no nič tak začnem inú kariéru
Peniaze nie sú problém - pre mňa je to našťaštie naozaj malá finančná položka
vek aspoň 18 rokov - ok
stabilný zrak - no dajme tomu, posledných 5 rokov som nemenil okuliare
veľké oči - no podľa mňa mám normálne až malé, keď sa tak pozerám do zrkadla :)
zlé hojenia, cukrovky, tehotenstvo, kardiostimulátory - nič, všetko v pohode
Malá poznámka - všetky tie stránky kde píšu nespokojní pacienti ako im laserová operácia zničila život som sa rozhodol ignorovať, lebo všetci tí pacienti nie sú žiadni experti na oči. Rovnako môžte ignorovať to čo tu píšem ja lebo o tom nič neviem. Tú záhadu, že prečo veľa očných lekárov nosí stále okuliare som tiež nevyriešil.
Začal som teda s nadtabuľkovou stravou (lebo som si povedal, že vitamíny sa vždy zídu pri takýchto operáciách, ale to som len ja sám vymyslel - nikde nič také pred operáciou nedoporučovali), 2 dni predtým som prestal používať aj krémy na tvár (šošovky som nikdy nenosil - inak s nimi treba prestať 2 týždne pred) Premyslel som si čo si musím ešte ako vidiaci človek zariadiť (v prípade že už budem navždy slepý :) - nič ma nenapadlo takže smer Bratislava.
Večer predtým sme zašli so sestrou do Auparku na poslednú večeru (dukátové buchtičky - mňam), a ráno ďalší deň sme to laserové centrum celkom ľahko našli.
Verzia v reklamných materiáloch: Starostlivý, profesionálny, priateľský, atď... tým vám všetko podrobne vysvetlí, poradi, informuje, podrobne vás vyšetria - proste postarajú sa o vás ako o VIP.
Verzia tých "čo by si to nikdy nedali": Doktorom ide len o peniaze, vaše zdravie je druhoradé, chcú len zarobiť.
Ako je to "naozaj": bolo to čosi medzi. Boli to profesionáli, a urobili rôzne vyšetrenia, porozprávali čo a ako, ale bolo cítiť že je to len niečo čo robia 10x denne 5 dní v týždni. Nejak moc to neriešili, hlavného šéfa (teda toho doktora čo má najviac titulov) som ani nevidel, a celkovo všetky vyšetrenia šli systémom šup, šup, ďalší.
Môj plán: Poviem že chcem tú najmodernejšiu metódu čo majú nech to stojí koľko chce.
Ako to bolo naozaj: Vybrali sme pre vás metódu Lasek príp. PRK. PRK znie (to je to kde sa zoškrabáva z oka najvrchnejšia vrstva) nepríjemne, a teta doktorka potvrdila že jediný dôvod prečo by som možno chcel PRK je že sa tam nedáva šošovka do oka (ktorú treba vybrať po pár dňoch a keďže som to nikdy nerobil tak to môže byť problém - jedine ak by som prišiel znova na kliniku - 5h cesty vlakom). Tak teda Lasek.
Moja predstava: som ideálny pacient, malé dioptrie, zdravý, mladý - žiadne problémy nebudú
Ako to bolo naozaj: Vraj mám veľké oči (tu už mi teta vysvetlila že na mysli majú veľkú zreničku, a nie oko celé), a tak bude treba laserovať veľkú plochu, a ani to sa nemusí celkom podariť, takže v noci sa mi tam bude lámať na hrane svetlo (zjednodušujem to tu - inak to viem popísať celkom podrobne :) ale nie jednou vetou) a možno budem teda v noci vidieť kadejaké rozhmlené svetlá, lúče, svetelné kruhy... (proste to halo a flare o čom všetky stránky o rizikách operácie píšu) a celé to porozprávala s takým prízvukom že to znelo nie ako možné riziko, ale fakt.
Druhý problém bol že mám malé oči (tentokrát v tom zmysle že ich mám hlbšie v lebke), a tak že bude treba s tým rozvieračom silnejšie rozvierať, a znova to povedala s takým prízvukom, že je to niečo čo sa neoplatí zažiť
Potom ešte pospomínala ďalšie komplikácie ktoré su veľmi vzácne a vyskytujú sa u zanedbateľného percenta pacientov, pričom "vzácne" a "zanedbateľné" boli u nej čísla 5-10%...
Ale tak - dobrá správa bola, že vraj rohovka je dosť hrubá, a tak ak sa to nepodarí na prvýkrát (alebo ak sa zrak zhorší za pár rokov) bude možné operáciu zopakovať.
Rozkvapkaných (aj sestru) nás teda pustili na hodinku na behačku (zreničky sa musia pred operáciou zúžiť, a po rozkvapkaní boli obrovské - najmä tie moje). Tu som si uvedomil že ako vlastne dobre vidím, lebo rozkvapkaný som nevidel nič :) Ledva som si kúpil v obchode makový rožok (obrovský nápis potraviny som rozlúštil iba z 3m). Keď sme sa vrátili, tak som mal zreničky stále obrovské a tak prvá šla sestra. Ešte predtým som jej vravel, že štatisticky - keď nám robia 4 oči, tak jedno asi pokazia - snáď to jej :) Nepokazili.
Ešte aby trošku potešili, tak ako darček majú akciu - k operácii očí značkové okuliare zdarma (lebo po operácii ich treba pár mesiacov nosiť - ako ochranu pred UV žiarením). Znova som si predstavoval výber aspoň 50 okuliarov ako v lepšej optike - v skutočnosti teta vybrala jedny okuliare zo skrinky, že - skúste si. Iné pánske ani veľmi nemám :) Na druhý pokus našla v skrinke trošku iný model, vyzerám v ňom síce stále ako pornoherec z 80 rokov, ale tak - berem to tak, že ich nosím pre zdravie.
Takže hlavná časť - operácia :) Pekne po fázach - tak ako som ich spomínal vyššie. Vlastne - ešte predfáza. Znecitlivenie oka kvapkami. Ešte počas vyšetrení mi oči pred meraním rohovky znecitliveli - takže som tušil že to funguje. Meranie hrúbky rohovky je vlastne také meranie keď vám do otvoreného oka pichne (ale jemne :) takou paličkou. Jedno znecitlivili dobre, ale pri druhom som cítil dotyk ba až náznak bolesti! (panika panika - to bolo iba meranie - ako bude potom bolieť operácia? pred operáciou som im teda prízvukoval nech na mne kvapkami nešetria...). Znecitlivený som premýšľal že čo sa stane ak kýchnem keď budem mať oko otvorené rozvieračom, alebo ešte horšie - čo keď kýchnem keď ma budú laserovať...
Dajaké návleky na hlavu a nohy, ľahnúť na lehátko a pozerať hore do svetielka. Zatiaľ ľahké - uff. Teta prišla, skontrolovala so mnou dátum narodenia, meno, potvrdil som, tak sa pýta - váha?
72 možno 73.
Čo?
72, 73 kíl.
Čo?
No váha...
(smiech) joj ja som myslela znamenie (podľa mňa to mala takú scénku pripravenú na roztpýlenie pacientov, ale ktovie možno to bolo náhodné :) - neviem či ma to roztpýlilo ale bolo to vlastne milé)
Ok takže začíname. Všade zdôrazňovali, že vždy lekár povie čo sa práve deje a čo mám robiť, ale možno ma dobre odhadli, že moc to nechcem počúvať (aj tak si to viem veľmi dobre predstaviť) a tak sa proste do toho bez rečí pustila. S kolegynkou popri tom preberali čo majú nové a mal som trochu blbý pocit že by mi mali venovať viac pozornosti. Na druhej strane - keď ja robím to v čom som profesionál, tiež to robím viac menej automaticky. Takže asi to bolo aj dobré znamenie že moc nestresovali a robili to automaticky...
Fáza 1 - Roztvorenie oka rozvieračom. Kvapky asi zabrali dobre, lebo som necítil nič. Taký chlad a kov - možno podobný pocit ako ten nástroj čo majú ženy na vykrúcanie mihalníc (áno aj to som skúšal keď som bol malý, nejdem rozoberať prečo :) Varovanie tety že to bude nepríjemne tlačiť sa ukázalo zbytočné - nebolo cítiť naozaj žiaden nepríjemný pocit. Ďalšie prekvapenie - ozaj som nemusel žmurkať. Normálne človek vydrží nežmurkať maximálne minútu, možno dve - teraz som zbadal že nemám potrebu žmurkať. Zas som bol trošku pokojnejší.
Fáza 2 - Oko vypláchnu vodou (asi je to voda) a aj na toto ma pripravovali že je to nepríjemný pocit - možno najnepríjemnejší z celej operácie. Nebol. Bolo to ako keby ma ošplechla chladná voda, ale ja som mal zavreté oči. Na oko dajú taký prstenec (pri metóde Lasek) a čakal som že teraz už určite čosi pocítim ale - cítil som akurát mierny tlak. Znova také čosi ako keby mi niekto položil na zavreté oko čosi kovové. Hmm, výborne - dobre to znecitlivili. Teta pripomenula, že mám pozerať stále rovno do blikajúceho svetla a nehýbať sa. Tak som teda držal :) Počas toho teta asi liala ten alkohol do oka, rezala a preplachovala ale - nič z toho nebolo poriadne cítiť - vedel som presne čo sa mi deje s okom (to čo na tom videu) ale nebolo cítiť nič.
Fáza 3 - (a že to šlo rýchlo - zatiaľ ubehli možno 3 minúty od kedy mi dali na oko rozvierač) - odklopenie toho narezaného epitelu - znova som vedel presne čo sa mi na oku deje, ale pocit to bol - hm ako keby som mal na hánku ruky mokrý igelit a oni ho dávali preč. Opláchnuť, vysušiť a ideme na laser. Teta ešte pochválila ako pekne som držal stále oko a neuhýbal do strán (pud sebazáchovy :))), ale tiež mám také tušenie že tak ideálne to nebolo, a len chcela pochváliť pre dobrý pocit.
Fáza 4 - pohoda, laser začal prskať (taký nejaký zvuk to bol) a pomedzi zelené blikajúce svetielko bolo vidno také červené záblesky a bolo cítiť smrad ako keď horia vlasy alebo nechty (to horela rohovka). Vraveli že to bude nepríjemný zápach ale nebolo to nič zvláštne. Pri mojich dioptriách to bolo 20 sekúnd laserovania, a vždy keď svetielko zhaslo (blikalo v sekundových intervaloch) myslel som si že som žmurkol. Napokon zas teta pogratulovala že všetko prebehlo ok a je super ako som ani raz nepohol okom (znova - individuálne som mal pocit že som s ním občas pohol dokonca žmurkol :)
Fáza 5 - opláchli, ten odklopený epitel dali naspäť, na vrch číru šošovku (ako obväz), oko prelepiť (aby som zatiaľ nežmurkal, ale inak som ho mal otvorené) a poďme na druhé oko. Celkový čas - možno 5 minút. Ale keďže tuším že v takýchto situáciách čas plynie rýchlejšie, tak dajme tomu 10.
Keď ma vypustili vonka hneď som svoj nový super zrak otestoval - no teda nič moc :) Bolo vidieť lepšie, ale tak nejak ako s poriadne špinavými okuliarmi. Na blízko to bolo ešte horšie - odtlačky prstov som si nevidel vôbec. Nič to - šup šup domov, pár dní to vraj potrvá kým sa to stabilizuje, takže podľa doporučení som prvých pár dní plánoval prespať. Varovali, že u niektorých to ide bez problémov u iných prídu rôzne veľké bolesti a u väčšiny má človek pocit že má čosi spadnuté v oku. Pribalili hodne kvapiek (jedny dezinfekčné, jedny umelé slzy) a nejake tablety proti bolesti. Bolesti sa nedostavili (v tomto bola operácia super - naozaj nikdy žiadna bolesť - od operácie až dodnes) a celé poobedie som sa tešil ako fajne to zvládam. Večer som bez problémov zaspal a bolo mi fajn až do rána. Neviem presne prečo (vtedy som myslel že sa mi tá šošovka nejak posunula alebo som sa v spánku dotkol vankúša) som zacítil na ľavom oku dosť silnú bolesť, až oko začalo slziť ale za 20minút to prešlo. Ráno sa to však pripomenulo, a vlastne celý ďalší týždeň bolo na tom ľavé oko o čosi horšie (žiadne bolesti, ale slzilo, ťažko sa otváralo, videl som s ním rozhmlene ako keď sa výjde z dobre pochlórovaného bazénu).
Na kontrole 1. deň po operácii potvrdili že je to ok, že každé oko je iné a že je všetko v úplnom poriadku. (A že pravé sa parádne hojí - ani nevidno že sa tam niečo dialo (čo je podľa mňa zas len formulka ktorú vravia každému, kto nemá vážnejšie problémy)
Nasledujúce dni som si dovolenku míňal v posteli a nerobil som naozaj nič. Pripravil som si aj nejaké audioknihy pre túto príležitosť ale nechcelo sa mi veľmi počúvať ani tie. Dosť ma hnevalo to rozhmlené ľavé oko a tešil som sa na piatok, keď dám preč šošovky.
Takto nejako vyzerali oči po 3 dňoch...
Najmä to ľavé (na obrázku pravé) je také trošku červenšie, uslzené...
Úplne posledné čo bolo treba spraviť je vybrať šošovku po 3,4 dňoch - čiže v piatok poobede. To už veľa lekárov neordinuje a aj moja miestna očná doktorka ma zdvorilo odmietla (čo sa dalo čakať - nechce aby bolo na ňu zle keď sa dačo pokazí :). Nič to - pozrel som si ako sa taká šošovka vyberá z oka na Youtube a - to bola ďalšia z vecí ktoré vyzerajú jednoducho keď to robi ktosi druhý... Skúsil som to asi 2x ale akurát som si rozdráždil oko :E Našťastie sestra mala so šošovkami skúsenosti a tak mi ich vybrala (dosť extrém - sama bola po operácii, a asi nevidela celkom ok, a nikdy nevyberala šošovky inému človeku ale - zvládla to parádne :)
A to bol koniec operácie - tešil som sa že keď budú šošovky von zázračne začnem vidieť úplne super a - nezačal som. Furt hmla, ale - už to bol taký "použiteľný" zrak. V sobotu (4 dni po operácii) som si vyšiel aj vonka a skúmal že ako dobre teda vlastne vidím. To ľavé oko bolo o dosť slabšie (rozhmlené) ale - áno, podobalo sa to tomu ako som predtým videl s okuliarmi. Takže hurá, môžem si to zaznačiť k zážitkom ako Bungee Jumping - podarilo sa, vidím.
Johnny was a chemist son, but Johnny is no more.
What Johnny thought was H2O was H2SO4.
Také "milé" prekvapenie som zažil keď som si pozrel zloženie kvapiek čo som si celý týždeň po operácii kvapkal. Každý kto zvládol Chémiu pre 7my ročník vie že Kyselina sírová je poriadna sviňa a poleptá všetko živé a kyselina sírová a oko - tak to už vôbec nejde do kopy. Príp. ak nie kyselina sirová tak hydroxid sodný, ďalšia agresívna látka čo sa používa napr. na oddeľovanie mäsa od kostí :) (áno, áno viem že je to na reguláciu ph, ale aj tak keď vidím v očných kvapkách kyselinu sírovú nemám z toho najlepší pocit :)
Kontrola 1 týždeň po operácii prebehla tiež bez problémov, ľavé oko stále nebolo celkom v poriadku ale bolo to použiteľné. Teta preverila aj zrak, takže som čítal čoraz menšie písmená a dosť ma teda nahnevala že mi nepustila ešte menšie - potom to vyzeralo ako keby som naozaj videl! (teda moment - ja som asi fakt videl :) Naordinovala na ďalší mesiac nové kvapky (tú kyselinu sírovú som zahodil) a o mesiac znova na kontrolu. Na ďalší deň (utorok) som už mal ísť prvýkrát do práce a vravel som si ako fajne to šlo že hneď o tom napíšem (týždeň po operácii) na môj blog.
Ha! Utorok - týždeň po operácii, prišla taká hmla že som sa až musel zasmiať :) V robote som všetky monitory nastavil na 800x600 a aj tak to nič nepomohlo ak som chcel čosi prečítať, musel som sa pozerať asi z 10cm. No fajn - a to sa to malo zlepšovať! No nič - blogovanie sa odkladá o týždeň (dnes keď to píšem je presne dva týždne po operácii). V nasledujúcich dňoch to prešlo, resp. prechádza a dnes vidím - no, nie celkom ideálne... Ťažko sa to popisuje tak som si naphotoshopoval obrázky na to...
Hlavný problém je že aj keď vidím ostro - vidím "viackrát". Proste vidím pekné ostré A, ale rovnaké A (omnoho menej kontrastné) vidím aj o kúsok hore, o kúsok dole, vľavo... a výsledkom je teda zahmlené A. Rovnaký problém mám pri pozeraní do diaľky - ku všetkému čo vidím mam Soft Light filter v Photoshope zdarma...
Vidím síce všetky detaily fajn ostro, ale má to o trošku menší kontrast a hrany sú mierne rozhmlené. Nie je to ideálne (a čakám že sa to zlepší!) ale je to použiteľné. Od 3m do 10m je toto rozostrenie ešte viac badateľné (ale tiež použiteľné), no a do 3m (čiže aj keď píšem na počítači) je to celkom otravné...
Závisí to aj od monitora a - ťažko sa mi robí obrázok keď to poriadne nevidím, ale myslím že takto nejak vidím - hore je text ako by som ho mal vidieť, dole je ako ho vidím ja. Dá sa to prečítať, ale - ruší to. Musím si písmenká viac menej domýšľať (alebo ísť bližšie k obrazovke) a dúfam že sa to už za pár dní zlepší (cítim, že sa to pomaly zlepšuje každý deň). Najväčší problém je text na nekontrastnom pozadí - ten zatiaľ proste neprečítam :( Toto značí okrem iného aj to že Photoshop a úpravy fotiek zatiaľ nemôžem robiť, lebo práve tam som bol zvyknutý vidieť všetko do najmenších detailov :/
Ak je písmo napr. ružové na červenom rozmazanom pozadí tak ho proste neprečítam (teda nie z 50cm, ale musím ísť bližšie k monitoru)
No nič - vravia že kým sa zrak ustáli môže to trvať 3 až 6 mesiacov, dúfam že kým budem mať ideálny zrak bude to omnoho skôr. Po mesiaci, či troch tu dopíšem ako sa darí...
Zhrnutie na záver - stálo to za to? Nie ;) Avšak, "nie" v zmysle ceny. Bolo to "len" necelých 1000 eur, ale k tomu týždeň dovolenky, 2 týždne (zatiaľ) rozmazaného videnia, ďalšiu dovolenku (a cash) miniem keď pôjdem na kontrolu... Strašne veľa starostí (a peňazí) kvôli niečomu čo sa dá prirovnať k strihaniu nechtov... Tuším že za pár rokov to začnú poisťovne preplácať a tak za 10, 15 rokov zaniknú okuliare úplne. Je to fajn že raz budem (hádam :) vidieť zase perfektne, ale - radšej som si to mal nechať urobiť ešte keď som bol študent, cez niektoré prázdniny. Idem si zase kvapnúť.