Komiksy (teda - v slovenčine na to nie je slovo, mám skôr na mysli Graphic Novels, a nie komiksy v štýle Superman, Batman, Spiderman alebo iný man) sú také knižky pre lenivých. Autorov aj čitateľov.
Keď ktosi vymyslí výborný príbeh, ale nemá príliš nadanie (chuť, čas) aby to napísal ako 500 stránkový román, tak sa to vydá ako komiks (graphic novel). Netreba tam potom všetky tie opisy, prirovnania, vykresľovať postavy, dialógy... Stačí základný príbeh, a aby to nebolo suché tak fantázii "pomôže" kreslená časť. Namiesto všetkých tých opisov si potom čitateľ pozrie obrázok.
Komiks tiež dáva priestor pre to čo kniha ako médium neumožňuje. Jasné - výbuchy, akčné scény, jednoducho veci kde sa hodí trošku fantázii pomôcť obrázkom. Samozrejme - ideálne médium na toto je televízia a film, ale - tuším, že natočiť film je omnoho zložitejšie ako napísať komiks. (a stále hovorím o "lenivých" autoroch)
No a rovnako je to s čitateľom. Taká "grafická novela" čo má 60 čísel po 20 strán - to je tak na spomínanú 500 stránkovú knihu. Mám rád aj knihy, ale 500 stránok textu a pár obrázkov je obvykle nudnejších ako 500 obrázkov a pár bublín s textom. Keď porovnám knihu a komiks, tak oboje čítam približne rovnako dlho, ale s komiksom je to určite pohodlnejšie...
A je to obvykle aj ľahšie :) Komiks sa často označuje ako brak, knihy - to je krásna literatúra. Mám rovnako rád umenie ako "ľahký brak". Myslím že by som komiks skôr prirovnal k sitcomom alebo telenovelám. Akurát - sitcomy a telenovely sú pre masy. V telenovele zistí Esmeralda v 132hej časti, že muž jej srdca je vlastne jej dávno stratený brat a tak nemôžu byť spolu. V sitcome Joey zistí že tá baba s ktorou bol včera na rande je jeho sesternica (o niečo neskôr ako divák) a vytvára to priestor pre veľa "vtipných" scén. V komikse povie hlavný hrdina, že sú si so svojou bývalou ako Luke a Leia, a čitateľ ktorý nie je v popkultúre celkom doma to nepochopí...
Komiks je tiež trošku ako "encyklopédia". Keď som bol malý rád som čítal časopisy ako 1000 a 1 zaujímavostí. Proste dozvedieť sa čosi nové - aj keď krásne neužitočné. V tomto aj dnes pokračujem, akurát - dozvedám sa tie neužitočné zaujímavosti z filmov, seriálov, kníh a komiksov. Nie, vážne. V komiksoch je fakt občas nejaké to múdro, alebo odkaz na čosi iné zaujímavé.
No a Y The Last man nesklamal. Prekypuje referenciami na popkultúru (a ani hlavná postava sa tým netají), ako stvorené pre čitateľa ktorý takéto čosi obľubuje. A rovnako obsahuje veľa neužitočných zaujímavostí. Prečo sú gombíky na mužskom kabáte naľavo, kým ženy ich majú vpravo? Prečo za čias Shakespeara hrali v divadlách iba muži? Prečo sa vraví "prekročiť Rubikon"?
Alebo také tie vtipné hádanky - čo je dlhé, tvrdé a plné semena? (po anglicky to vyznie ešte lepšie kvôli poslednému slovíčku)
Najmä však preto že je to krásne ľahké (brakové) čítanie, je tam akcia, láska, sex, napätie, zrada... Veľa vecí necháva priestor čitateľovej fantázii, a všetko je krásne podfarbené malými detailami ktoré do seba zapadajú (ako keď je na konci Yorrick holohlavý, lebo iba pred pár číslami sa trápil či mu rednú vlasy predtým ako sa mal stretnúť so svojou Femme Fatale) a nakonci nechýba poriadne finále (práve koniec ma presvedčil, že to bol dosť dobrý komiks aby som ho znova spomenul v tomto blogu)
Zväčša keď niekomu poviem, že mám rád komiksy tak sa na mňa zvláštne pozrie, prípadne pridá poznámku, že koľko rokov to presne mám...? Ok - vráťte sa k svojim reality show a správam zo zákutia celebrít.
Tí čo majú radi krásnu literatúru ostanú pri svojich 500 stránkových knižkách bez obrázkov. Takí tí "normálni" zájdu raz za mesiac do kina na akčné scifi alebo romantickú komédiu. No a ak ste čosi medzi (a nevadí vám angličtina) - skúste komiksy. A ak neviete ktorým začať Yorrick Brown v Y the Last Man nie je zlá voľba...
(áno áno, už ďalší rok to má to vraj výjsť ako film - nečakajte. Poznáte to pravidlo, že ani najlepší film sa nevyrovná pôvodnej predlohe, či už to bola kniha alebo komiks?)
