Prvý - o blogu samozrejme

28. Október 2009

(naspäť na zoznam všetkých príspevkov)
Napokon som "neodolal" a spravil si blog aj ja.

Ono - dnes je to celkom bežné, akurát nie u mňa - odporcu týchto nových online sociálnych fenoménov. Ešte pred 4 rokmi som na svojej stránke spomínal, že ja blog mať nebudem...


Na blogy mám fakt dosť zvláštny názor. Vždy som si chcel robiť nejaký blog aj ja, lebo sa považujem za čosi výnimočné a chcem vykričať celému svetu ako to celé vidím ja, alebo iba čo pekné, alebo zlé sa mi prihodilo. Takže blogy by som mal mať rád... Ale - nemám. Pretože je mi jasné, že keby som aj začal blogovať tak by som na to nemal čas, skĺzol by som do subjektívnych názorov a najmä - asi nie je veľa ľudí ktorých by to zaujímalo. Rešpektujem všetkých čo s tým začali a vášnivo blogujú a neopustilo ich nadšenie po pár mesiacoch, a najmä - píšu aj k veci a niekto to číta. Ale aj tak celé blogy neuznávam, lebo jednoducho neverím v objektivitu a profesionálnosť autorov, a pri všetkej úcte - vôbec ma to nezaujíma ako to cítia oni (aj keď by som ja rád dal vedieť celému svetu ako to vidím ja :) Radšej dám prednosť serióznemu spravodajstvu, a ak chcem počuť/čítať len o tom čo pekné sa komu kedy stalo, tak sa porozprávam radšej s nejakým blízkym človekom. Čo je dosť zvláštne je to, že aj celá moja stránka je jeden veľký blog a aj tak to robím naďalej :) Nuž - uvidíme čo z toho bude...


Takže čo sa zmenilo? Internetový svet sa zmenil a ja s ním :) Vlastne - tak ako píšem na konci - aj tak je moja stránka iba blog. To že som to zoficiálnil bolo iba z praktických dôvodov. Napísať čosi nové na stránku - v php, pridať k tomu linky a obrázky, a napokon nahrať cez ftp server - trvá to o dosť dlhšie ako v tomto google editore. Moju stránku som mal čas (a chuť) updatovať možno dvakrát za rok, pri blogu mám pocit, že môžem pridať čosi nové kedy sa mi zachce...

Ďalšie čo mi pri písaní na mojej stránke vadí, že to berem príliš vážne :) Číta ju spolu možno 10 ľudí, ale aj tak sa snažím mať všetko pekne naformátované, používať valídne html, dávam si pozor na gramatiku, snažím sa pri písaní vyhýbať rovnakým slovám (to je už 2x "snažím"), musím dbať na to aby to nebolo príliš subjektívne, a dosť sa zaoberám aj tým aby som tam nenapísal nejakú hlúposť, alebo niečo čo sa nehodí...

Pri toľkých obmedzeniach veľa vecí radšej ani nespomeniem. Blog - to je iná vec. Tu môžem napísať hocičo. Ako fajne.

Také tie ucelenejšie témy (články) budem zverejňovať stále na svojej stránke, všetko ostatné radšej tu. Ono vlastne - k myšlienke blogu ma priviedol facebook (ktorý tiež nemám rád, a aj tak ho používam). Facebook sa zdal byť perfektné médium na všetky tie bezvýznamnosti, o ktorých plánujem písať v tomto blogu. Až na to že je uzavretý. Všetko to čo napíšem si môže prečítať asi tak 50 ľudí (či koľko "priateľov" mám) a keďže moji "priatelia" radšej klikajú na Farmville, Mafia Wars, kvízy alebo Youtube - neprečítal by si to úplne nik. (To má potom človek pocit, že je celkom zbytočný :) Či bude čítať niekto tento blog je mi jedno - dôležité je že môže. No a napokon - ako správneho geeka ma zaujímalo ako čo všetko sa dá nastaviť a zmeniť. Facebook : Google Blogger - 0 : 1

A moje ďalšie "obavy"? - autori čo píšu o ničom, subjektívne názory, blogy čo ukazujú svetu že aj takto zle sa to dá... - no a čo :) Veď je to len blog.

Takže prečo ďalšie si myslím že áno? Lebo som osobnosť :) Každý z nás je - a ak mám pôsobiť ako osobnosť musím sa prezentovať. Aktívne. Dnes je taká doba, že ľudia sú radi pasívni - pozerajú telku, surfujú na nete, intelektuálna elita možno aj čosi číta. Ak náhodou čosi vytvoria či vymyslia, tak sa s tým možno pochvália pár známym. Ak vyriešia nejaký problém dozvie sa to maximálne ten čo problém zadal. A za nejaký čas sa to celé "stratí" - tak ako osobnosť človeka medzi ostatnými miliardami. Blog to všetko pekne zachytí. Presne ako keď si píšeš do denníčka čo ťa postretlo. A to že je blog verejný, a je tu veľký brat Google zabezpečí, že budem večný - ako Lenin... :)
Ja viem - znie to trochu extrovertne, ale mrzí ma keď po mne nič neostáva a moja osobnosť sa stráca v dave. Mrzí ma keď na niečo prídem, a niekto iný na to musí prísť tiež sám, lebo som to nezverejnil na internete. Mrzí ma, že táto doba a svet zo mňa robí čoraz lenivejšieho wraya...

Blog človeka rozvíja - tým že píšem (a častejšie ako na stránke) využívam slovnú zásobu. Zdokonaľujem sa v prejave a jazyku (žijem mimo Slovenska a sám cítim, že už nie som v Slovenčine tak obratný ako kedysi). No a ak mám o niečom písať, musím najprv čosi nové spoznať či zažiť - takže sa rozvíjam.

Ok ok už je to príliš dlhé, tak to skrátim. Myslím, že Blog je fajn vec. Nevadí dokonca ak ho nik nečíta. Aj tak to človeka rozvíja. Väčšina toho čo tu napíšem budú neužitočnosti - tak ako na ostatných blogoch, ale - ktovie možno tu bude aj čosi užitočné - tak ako na ostatných blogoch.

Takže - už aj wray bloguje. Uvidíme dokedy :)


(naspäť na zoznam všetkých príspevkov)