Som asi pekný tragéd, keď väčšina môjho ľúbostného života je o tom čo všetko nevyšlo a ako to vždy neodhadnem. Aby to bolo ešte paradoxnejšie - všetci vôkol vravia, že som vlastne fajn chlapík a nechápu ako je možné, že som žiadnu zatiaľ neulovil a ani žiadna neulovila mňa. Ktovie - možno som ja alebo ony moc náročné, a možno mám nejakú blbú úchylku, že mi nejde ani tak o ten cieľ, lebo na konci je to vždy nuda. Vlastne blbosť - neviem čo si to tu navrávam - povedzme si to pekne na rovinu, proste sa nejak extra o to ani nesnažím. Ale - chcel som písať o niečom inom. O starých dobrých časoch. Ešte keď bolo času toľko, že som si mohol dovoliť poobedia len tak spať pri otvorenom okne, jarnom slnku a Café del Mar. Keď jediná starosť bola... Vlastne nie - nebola žiadna starosť. A nemusím sa na nič hrať ani teraz - ani dnes žiadne starosti nemám. Som proste jeden sráč, čo ma v živote hodne šťastia akurát si to nevie vážiť a furt mu čosi chýba. Tak už to chodí.
Otvoril som dnes teda jednu z tých fliaš vína - všetci správni autori sa musia najprv viac či menej opiť kým napíšu niečo čo by za to stálo čítať, a keď teraz cítim také to fajn teplo a hlava sa ešte netočí ale aj tak zúfalo padá hlbšie do vankúša, tak to snáď výjde a napíšem to tu tak aby som to mohol o niekoľko rokov po sebe čítať a povedať si - sakra wray, si chlapík.
Hej - vždy som bol asi chlapík, kľúčom v úspechu je zabudnúť na to čo ťa učili v nedeľnej škole. Skromnosť nie je na mieste - ak chceš byť lepší ako zvyšok šedého sveta tak musíš tomu najsamprv veriť. Takže - aj keď stretávam každý deň hodne chlapíkov čo sú o hodne lepší ako ja, stále si môžem vravieť, že to celkom ide. A presne to som povedal aj jej. Pred akousi prednáškou na starej dobrej Vojenskej akadémii. Zvyšok triedy išiel ako jeden celok, íkváči riešili koľko fragov dali posledný večer v CSku, rebeli riešili akciu posledného víkendu a stratení - neviem čo riešila tá skupina čo nikam nepatrili. Asi to mali celé na háku a o žiadne riešenie čohosi vôbec nestáli. A ja som vravel Nuse ako je fajn, že nie sme jedným z nich.
Ani neviem presne ako som ju spoznal. Ale asi to až tak zložité nebolo. V ročníku boli baby presne tri, z toho v mojej skupine žiadna. Jedna bola typ dievčaťa, čo sa hodí na chatu, druhá bola typ čo by sa chcel hodiť na chatu, ale veľmi jej to nešlo a tretia bola úplne normálna. Ešte k tomu vlastne celkom sexi, takže asi po nej šli viacerí. Nihau vtedy mala asi nejaké obdobie, keď jej vyšlo že bude lepšie keď si dáme chvíľu prestávku, takže bolo asi normálne, že ma tá supernuspu celkom zaujala. Potom bolo celkom ľahké veriť, že je vlastne nielen sexi ale určite celkom rozumná keď počúva všetky moje wrayovské reči a ešte sa aj tvári, že som celkom fajn.
Takže ráno som s ňou zašiel na cigaretu - nevadilo, že nefajčím. Každé ráno som chodil na cigaretu s Punom. Vždy bola zasraná zima. Neviem ako to funguje s cigaretami ale, keď nefajčíš, nič nevravíš a len tam tak stojíš a pozeráš ako sa rozjasňuje tmavé nebo, tak ti je vždy zasraná zima. Vtedy s ňou som na to asi ani nemyslel. Neviem či už som bol do nej zaľúbený, ale bolo fajn že sme si šli spolu aspoň zafajčiť. Najprv také tie úvodné kecy - ukázalo sa, že jej bývalý je môj spolužiak takže je fajn, že máme spoločných známych, a potom som sa jej pýtal na nejaké hlúposti - čosi aby mala pocit, že som vlastne hodne zaujímavý týpek.
Povedala, že by chcela zelené šaty so zlatými ozdobami, a ak si má vybrať tri vlastnosti čo ju charakterizujú bolo by to nežná, podoporujúca a zlomyseľná. Neviem už ani aké mala oči, už si nepamätám či bola blondína alebo tmavovlasá, ešte pár rokov a úplne zabudnem ako vyzerala, ale viem že vravela že je nežná, podporujúca a zlomyseľná. Viem že som jej objednal alžírsku kávu a ona mne pivo, ktoré ani nemám rád, kdesi v Internet Café do ktorého sme šli potom ako sme boli spolu kupovať vetrovku. A nebolo to kvôli internetu. Stále si pamätám kopec malých bezvýznamných detailov a neviem nič podstatné ako napr. jej telefónne číslo alebo aspoň mailovú adresu na ktorú by som jej teraz mohol napísať, že na ňu práve myslím a možno čosi viac. Možno to fakt robím celé úplne zle...
Mal som to vtedy v hlavičke celkom pomotané, a veril som, že baby letia na hĺbavé filozofické typy a čítal som práve vybrané spisy od Freuda - hodne ťažká a hrubá kniha bez obrázkov, z ktorej väčšina ľudí pochopí iba čiarky. Nudu som potom na prednáškach vypĺňal tým, že som tvoril psychoanalytický test. Nuspu bola super príležitosť na jeho vyskúšanie. Okrem prínosu pre rozvoj mojich psychoanalytických schopností, sa zároveň dozviem to čo mi bolo asi stále trapné spýtať sa jej priamo. Prišlo jej to celé ako super nápad, a keď mi vrátila test s odpoveďami a jej super avon vôňou, čo by som aj dnes spoznal, tak mi ani nevadili všetky tie gramatické chyby, čo v ňom stihla spraviť. Ani to, že niektoré jej odpovede nepristali k môjmu ideálu dievčaťa. (A to, že mala nároky typu, že ten s kým sa bozkáva by mal mať perfektný chrup, že mala hrozne trápny mobil - tehlu, a pripadal jej asi cool, že fajčila, že trhala fotá bývalých keď sa s nimi rozišla...) Nehľadal som niekoho dokonalého, takže tie jej drobné nedostatky nemohli brániť tomu že mi pripadala tak nádherná a výnimočná. (A v skutočnosti to proste bolo o tom, že bola čímsi hrozne sexi, takže to ostatné vôbec nehralo úlohu - celkom normálne pre hocijakého nadržaného chalana). Neskôr mi vravela ako ten test potom dala mame - a tak som trocha zas závidel, že má mamu, s ktorou sa môže porozprávať o veciach, o ktorých si ja netrúfam hovoriť s babou po ktorej zúfalo idem. Ale možno práve preto - že bola tá najlepšia čo som zatiaľ stretol. Ale - na druhej strane - ten pocit mám asi pri každej, takže v týchto triezvych chvíľach keď o tom z odstupom času píšem po viac než jednom pohári červeného, mi to príde pekne trapné. A zajtra - keď stretnem novú Femme Fatale urobím to určite znova.
No a k image najúžasnejšej osoby na svete proste pristane nejaké trápenie - všetky do ktorých som sa doteraz zaľúbil majú za sebou čosi zlé... Hocičo od drobnosti ako že ich mama púšťala von iba do 10tej keď boli na základnej škole až po znásilnenie keď nemali ani 15. Proste mám sklony hľadať dievčatá čo to majú ťažké. Aspoň to teda tvrdia. Asi zas nejaký mužský komplex. Ak máš takú babu, tak jej môžeš aspoň vravieť celý čas aby neplakala, že to bude raz všetko fajn, a že sa o to postaráš ako správny rytier a cítiš sa hrdo keď ti potom vraví, že si super chalan, prečo ťa len nestretla skôr...
Jej problémom bol jej otec. Taký bežný slovenský scénar. Rodičia sa rozišli, alebo tak niečo, mama musela veľa pracovať, a oco veľa pil. Takže ich potom všetky mlátil - domáce násilie a iné vážne veci, ktoré ja poznám iba z filmov, čo sleduje občas moja mama (a oco jej potom vyčíta, ako si môže oddýchnuť pri filmoch plných trápenia). Našťastie chodila na karate (a mala rada Beastie Boys, takže sme toho mali tak veľa spoločného, že som sa proste musel do nej zaľúbiť) tak mi potom so zvláštnou hrdosťou vravela ako toho otca zvládla a že už si do nej asi nejaký čas zas nezačne.
Hej - dievčatá s problémami sú pre mňa asi vždy príťažlivejšie.
Čiže sme sa potom mohli rozprávať ako to asi chodí v normálnych rodinách - keď sa dvaja majú radi a to že si dajú každé ráno pusu predtým ako odídu do práce je úplne prirodzené. A bohužiaľ úplne vzdialené tomu ako to chodí u nich doma. A vtedy som si dal záväzok, že keď raz nájdem tú moju pravú - myslím fakt pravú, tak jej dám bozk každé ráno a nevynechám ani jeden jediný deň, a vôbec nevadí, že sa to stane obyčajné a prirodzené - tak to má predsa byť.
Ešte aj hviezdy boli v správnej konštalácii - bola kozorožec, vravela že so škorpiónom by to celkom šlo a ona o tom čosi vedela. Mala doma strašne moc kníh a astrológii a ezoterických vedách čo som nikdy nebral vážne, ale jej som teda veril. A ak aj dnes trocha verím, že znamenia zverokruhu majú čosi do seba a svet okolo nás je plný dobrých a zlých duchov tak je to iba kvôli Nej...
Ako keď vravela o tom prečo prestala s kartami - že mala jednu noc "návštevu" - čiernu postavu s pohľadom, ktorý nedovolil hýbať sa, vravieť, dýchať... - každej inej by som sa asi vtedy aspoň v duchu vysmial ale od nej - od nej som tomu tak nejak veril. Lebo keď niekoho ľúbiš tak mu veríš. Inak to proste ani nejde. Takže som veril aj to s tým kozorožcom a škorpiónom. Že máme šancu. Keď vravela, že som hrozne fajn a mám celkom široké plecia, že niekedy v lete chce aby som kdesi pod stromom hral na gitare čosi iba jej, alebo len vravel lebo môj hlas sa hrozne dobre počúva. A ja som povedal, že je to len tým, že hovorím pomaly ale premýšľam rýchlo, ale v skutočnosti som len premýšľal o tom, či jej pripadám tiež tak sexi ako ona mne. Potom nevadilo, že vačšinu času si jeden druhého nevšímame. To k tomu patrí a - v tom veku a čase to bol u mňa najlepší spôsob ako niekoho zbaliť. Nevšímať si ho. Hej - bol som fakt tragéd. A čo je horšie - bolo to celkom nedávno. Takže ak sa to celé nejakou nepravdepodobnou zhodou okolností zajtra zvrtne tak, že ju kdesi stretnem, tak je tu veľká šanca, že zase budem robiť nejaké milé hlúposti, a nie to čo sa má keď chce jeden zbaliť najlepšie dievča na svete.
Prvýkrát, keď som s ňou bol dlhšie...
Sakra keď si to dnes spätne premietam boli to fakt pekne trapné príležitosti. Cesta zo školy, 2x doučovanie (ale malo to v sebe čosi z amerických teen filmov) a potom už len nejaké náhodné stretnutia. Fajn. Čiže som s ňou bol asi tak 3x a to už som mal asi pocit, že ona je to úplne najlepšie dievča na svete s ktorým by mi nevadilo stráviť zvyšok života. Buď mala fakt hrozne moc tých feromónov, alebo čo to chalanov k babám priťahuje, alebo by som si mal na seba dávať fakt väčší pozor, lebo zbaliť ma asi teda nie je vôbec ťažké.
Prvýkrát - cesta zo školy - všade už začínala zima, mňa čakal ďalší obyčajný večer pri počítačových hrách a ona si šla vyberať zimnú vetrovku. Keď už som šiel s ňou (a boli sme len sami dvaja!), cestou zo školy do mesta, tak bolo jasné, že sa k tým nákupom pridám. Jej vkus bol úplne odlišný od toho môjho ale - to bolo úplne jedno, celé to nakupovanie mi bolo ukradnuté - len keď som mal možnosť cítiť ako vonia niečím čo trochu pripomínalo ten šampón s uhorkami a Aloe vera, počúvať jej hlas a smiech a bolo pri tom úplne jedno na akých hlúpostiach sa smeje, lebo - keď máš niekoho plnú hlavu tak ani tak veľmi nevadí, ak sú rozhovory o ničom. Takže sme "strávili spolu" pár hodín, ja som mal pocit, že som jej toho nestihol tak veľa povedať ale teraz si neviem spomenúť ani na jednu jedinú vec čo som jej vtedy povedal. Viem, že ona mi vravela - v tom Internet café o tom že nemá rada čiernych zarastených chlapov, s čašníčkou si vymieňali divné recepty (a neocenili môj tip - chlieb s banánmi a arašidovými orieškami, ani čaj s citrónom a mliekom čo som si dal a tvrdil som že chutí ako pepsi), chalan vedľa mi tipol asi 4 roky menej ako som mal a neviem či to bolo dobre či zlé, cestou na autobusovú zastávku mi ešte ukázala jej obľúbený obchod kde "to tak pekne vonia" a to je tak asi všetko čo si z toho pamätám. Bolo to pre ňu len také obyčajné neskoré jesenné poobedie a - pre mňa by bolo tiež asi ale keď viem zrátať chvíle keď som bol s ňou na jednej ruke tak každé obyčajné popoludnie je dosť dobré na to aby o ňom stálo za to tu písať.
Potom doučovanie u nej. Mala byť písomka z analýzy a u nej to vyzeralo že ten semester neskončí (neskončila potom ďalší - tak už to chodí, všetci moji najlepší priatelia sa stratia po prvom semestri), takže sme s Nipahom skúšali natlačiť čosi do tej jej sexi hlávky a šlo to ťažšie ako tlačiť zubnú pastu naspäť do tuby.
Mal som možnosť vidieť ďalšiu dievčenskú izbu (vždy mi to príde také magické keď sa dostanem do dievčenskej izby), s čiernobielym plagátom akejsi chlapčenskej skupiny, poličkou ezoterických kníh, a nejakým rysovacím stolom (chodila na strednú stavebnú, takže aj dohoda znela - my Ťa naučíme matiku, ty nám narysuješ výkresy), všade bolo cítiť tú fajn dievčenskú vôňu, a ja som premýšľal, čo všetko v tej izbe prežila, čo sa jej snívalo na tej posteli, a vôbec koľko tajomstiev sa tam odohralo.
Ako spomenul aj nipah (čo sa do nej tiež zaľúbil, a určite nás bolo v triede viac) mala omnoho viac EQ ako IQ, ale keď má človek plnú hlavu niekoho ako ona, tak nevadí dokonca ani to, že nevie vyrátať na vysokej škole korene kvadratickej rovnice. Bola tam vtedy aj Unyspu - nie tak sexi ale s rovnako malým talentom na logické vedy, čiže aspoň v tom nebola Nuspu sama. Nuspu vravela, že to je celé aj tým, že proste ani nemá príležitosť sa učiť, keď musí každú chvíľu tŕpnuť kedy jej na dvere bude búchať jej opitý otec - vravel som, že by to mohla skúsiť kdesi v knižnici, ale aj tak myslím, že proste bola reprezentáciou toho prísovia čo sa vravieva - že krása a rozum moc nejdú dohromady. Takže sme sa tam trápili, až mi od únavy horeli uši tak ako teraz z toho vína a v pozadí hral ten Eminemov hit čo neskôr Abpu Zwaginová vypekala 20 až 50 krát denne. Každodenne.
Neskôr to rádio Nuspu vypla a pustila disk od Destiny Child, čo jej dal nejaký známy. Ja som sedel za tým rysovacím stolom, ona sa nado mňa kôli čomusi nahla, aby som zas zacítil jej vôňu (a teplo jej rúk, tela, pŕs...) a mal som na ňu vtedy sakra veľkú chuť, lebo sa mi zdalo že to spravila dokonca naschvál. Neviem, či by bolo čosi inak keby som tam bol vtedy s ňou iba sám - pravdepodobne by sa nič nezmenilo, ale - aj tak - to bol ten najerotickejší okamih čo som s ňou zažil (hej viem - dosť o ničom, dievča sa ti nahne ponad plece, ale mala toho sexappealu fakt asi toľko, že to z nej tieklo, keď niečo tak nenápadné ma vedelo tak vzrušiť...) Mbafješ a Rašpe síce vraveli, že Karesu - jej sestra, čo mi vtedy vykala a prišlo mi to smiešne, je vraj ešte lepšie "zboží" ale vtedy... Nie - Dodnes. Dodnes som nestretol dievča, z ktorej by TO vyžarovalo viac ako z nej.
Vtedy som nevedel že to je Destiny Child a - celkovo moje znalosti RnB boli horšie ako jej skúsenosti s riešením rovníc za pomoci diskriminantu, takže keď som neskôr počul Aaliyah, tak som bol presvedčený že to je ten song čo som u nej počul, a že on mi ju bude pripomínať, ešte dlho po tom ako Aaliyah zahynie v 2001 pri havárii lietadla (a až dodnes som si myslel že to bola havária motorky). Neskôr som si vždy pri tej pesničke spomínal na ňu a premýšľal ako super by to mohlo byť keby sme sa raz hodili do lásky.
Tretíkrát - to bolo na druhom doučovaní u mňa doma (a cítil som sa veľmi hrdý na to že je u mňa! - ešte aj Niwe a Zeráš - keď odchádzali - mali narážky, že kam sa to zvrhne - ja, ona, sami v izbe. Keby som nebol taký ako som bol, mohol som fakt namiesto rovníc skúšať na ňu niečo iné, a dnes - dnes mohlo byť všetko inak.
Ale - som wray, morálne zábrany, klaďas ako z filmu, takže to bolo trápenie s matematickou analýzou druhá časť. Pochválila ešte hudbu čo som mal pustenú v pozadí (Careless Whisper jej vraj pripomínalo úžasné mladé časy keď vysávala - fakt povedala vysávala...), skúsil som jej pustiť aj Try again a spýtal sa jej či si na to spomína, ale povedala, že to nikdy v živote nepočula a keď som sa jej to snažil "vysvetliť" tak mi to vlastne vysvetlila ona. Ale aj tak - Try again sa mi páčilo asi viac tak už som to nechcel meniť...
Večer som zavolal Raňovi, že potrebujem odvoz k nej domov, aby nemusela ísť autobusom a - tak skončilo naše tretie a posledné stretnutie. Všetko síce vyzeralo tak že sa stretneme ešte mnohokrát, vravela že raz chce ísť určite s nami na chatu (a keď šli na chatu putew a Mbafješ, tak vždy vraveli že musíme zavolať aj ju - vraj zvykne robiť striptíz) ale nie - to bolo poslednýkrát (keď nerátam, že sme spolu stále chodili do školy) čo som ju stretol.
Neviem či tú písomku na druhý deň dala. Či správne odlíšila konkávnu a konvexnú funkciu (alebo "kravu" - to bolo to tretie...). Aj tak ju potom vyhodili (ok - vraví sa vylúčili, za neplnenie študijných povinností, alebo ešte lepšie - odišla po roku sama keď si uvedomila, že na to nemá), odišla kdesi mimo krajinu, a keď mi nipah vravel po pár rokoch, že točí v holandsku porno, tak som tomu vlastne celkom ľahko uveril aj keď mi hneď vysvetlil, že nie naozaj keď videl ako v kľude som to prijal. Ona proste bola taký ten typ pornohviezdy. Viac ako polka skupiny v ročníku (koníci čo nikdy nezasunuli...) mala vždy na jej adresu kvôli tomu blbé dvojzmyselné narážky. Vlastne aj to slovo "pornohviezda" používam odvtedy. Keď Munujynovi na niečo odsekla - "hlavne že ty máš skúsenosti ako pornohviezda..."
V skutočnosti tam opatrovala nejaké deti, alebo tak niečo.
Teda vlastne nie... Ešte sme sa raz potom stretli v kaviarni (a vravela, že ju so mnou zbadala sestra jej bývalého - vraj bude mať problém...) keď som od nej ako Avon Lady objednával Pur Blancu pre moju Nihau... Tú Pur Blancu, čo potom s ňou Nihau občas masturbovala (ok ok, bol to môj nápad, ale nevyzeralo, že by sa jej nepáčil - keď som jej písal pred pár mesiacmi, vravela že v tom "peknom zvyku" stále pokračuje...)
Keď ma Werus neskôr vozieval na aute do školy po diaľnici cez Imewkkú Byk, vždy som mal pri jej dome taký zvláštny pocit, a nenápadne pozeral, či tam niekde nie je a - nikdy som ju tam nevidel. Proste zmizla z môjho života (v ktorom nikdy nebola), z jej domu, mesta, štátu - tak už to chodí.
Potom som o Nuspe fakt nikdy nepočul, našiel som ju pred pár rokmi na azete - ale jej konto bolo neaktívne pár rokov. Teraz som ju skúšal nájsť aspoň na google. Nič (a to má celkom obyčajné meno - určite nie je jediná Nusu Šarebčypová)
Pred pár rokmi aspoň to neaktívne konto, dnes už som ju nenašiel vôbec - ani si tu nemôžem dávať záväzky, že sa s ňou už najbližšie dni nejak spojím aby som jej povedal - čo vlastne? Neviem čo sa hovorí babám do ktorých si bol zaľúbený - vtedy dávno.
Našiel som akurát v starej pošte kopec božtekov, cmučkov, objatí, a "mám Ťa rada" od akýchsi iných slečien, čo som im kedysi písaval, takže si teraz môžem ľahnúť s pocitom že som stále strašne atraktívny a ani netuším koľko úsilia to stojí tie všetky okolo mňa čo sa musia pretvarovať že som im ukradnutý...