Heaven beside you... hell within
Ale nebyť Vana (to meno si tu píšem iba preto ak by som ho mal raz zabudnúť...) a fake stránky tak možno si ani dodnes neuvedomím čo to vlastne ten názov kapely znamená. A ani dnes mi to nejak nejde do hlavy - sú to proste Alice in Chains a Alica v reťaziach je len nedokončený nihsov projekt.
Takú nejakú čudnú asociáciu mám aj s kapelou Pearl Jam. Viem anglicky, ale to Jam mi aj tak pripomína tú sklenú nádobu - Jar. Čudné ako sú niektoré veci v hlave asociované. A názov tohto songu - Nebo vedľa Teba - ani to som si nikdy neuvedomoval. Ako veľa je takých tých piesní čo som už počul síce tisíc krát ale text - alebo názov si uvedomím až keď ju počujem tisíc prvý krát. A - v tej chvíli - keď niečo v tej skladbe nájdem - tak vtedy sa často tá skladba prilepí k tomu konkrétnemu okamihu. Taký malý okamžik "osvietenia", keď som zrazu čosi pochopil.
Tento názov - a ten úryvok, som pochopil (asi) až teraz... Nebo vôkol a vnútri - peklo. A akousi zvláštnou zhodou okolností sa mi (tak ako pri väčšine piesní) zdá že je to o mne. O mojom krásnom živote - čo vyzerá navonok tak nádherne, ale aj tak sa vnútri trápim. A - je to taký ten čudný druh trápenia, ktorý ani ja sám nevidím a uvedomím si to až v nejakom okamihu - podobne ako v istej chvíli pochopím význam nejakého názvu piesne, alebo časti textu.
Toto nemalo byť vôbec o tejto piesni (ako už koľkokrát v tomto mojom zvláštnom denníku). Trošku sa vlastne čudujem že som sa premohol a rozhodol som sa že tu zas čosi napíšem. Nejak sa mi zas nechce. Chcel by som radšej pridať niečo "užitočné" na moju stránku, niečo čo potom ktosi možno nájde a pokýva potom uznanlivo hlavou a povie si - hm, ten wray je chlapík.
Moju stránku asi nenavštevujú také tie typy čo si potom vravia, že som chlapík a môj bezvýznamný denník nenavštevuje (dúfam) nikto. To je len taký odkaz pre moje budúce ja - aby som si mohol potom závidieť ako mi bolo kedysi dobre. Tak ako ja zvyknem. A - mám to aj tak rád lebo mi to potom dáva pocit že môj život fakt je (bol) nebo hneď vedľa mňa. Som veru celkom zvedavý na to svoje budúce ja a v tejto chvíli nerozumiem ako je možné že mi raz tento okamih bude pripadať výnimočný a úžasný. Obyčajný (vlastne nie - je Veľká noc, ale okrem toho je to fakt len obyčajný neskorý večer) večer, trochu sa mi už chce spať - cez deň som bol zase fotiť a tak ako väčšinou som nič extra zaujímavé nenašiel, dole chladne bravčový guláš, ktorý dnes až tak nevyšiel a ja tu len tak polo sedím - polo ležím s laptopom na rozkroku a trochu v duchu nadávam na Dvorakovskú klávesnicu, ktorú stále celkom neovládam. (A práve mi prebleslo hlavou, že ktovie či ju budem raz ovládať - raz keď budem toto čítať a budem si tieto okamihy závidieť)
Nemalo to byť o tejto piesni. Ale - aj to na čo chcem v tomto zápise spomínať - aj na tú pieseň čo sa k tomu viaže mám akúsi čudnú asociáciu. Viem, že to bolo čosi od Smashing Pumpkins, len od nich akosi nepoznám zatiaľ skoro žiadnu pieseň a viem len že je to "hudba čo počúva Zako". No a odtiaľ je to už blízko k Alice in Chains, aj keď ani ten názov skupiny mi k tej hudbe akosi nepasuje. Celé to je akési zamotané ale to nie je ani až tak dôležité, vedieť pomenovať veci správnymi názvami, dôležitý je obsah - v tomto prípade spomienky.
Vlastne - práve ma napadlo že som tu už o tomto raz písal - O tom ako sme s Zakom šli hrať na gitarách pod dovalovský most a ja som so mnou vzal aj Riru - Cišu Zocfišovú (aj toto meno tu píšem iba preto aby som ho raz nezabudol). Práve teraz musím prezrieť svoje predošlé zápisy a nájsť tú zmienku o tom výlete... Možno tam bude aj ten "naozajstný" "správny" a presný názov piesne čo mám na mysli. Netuším ani melódiu ani text, len viem že keď sme to hrali obaja tak to znelo fajn a Zako pri tom musel vysoko spievať...
Today. Smashing Pumpkins - Today. To je tá skladba a o tej som mal písať ale - už nejdem meniť názov. Aj tak je jedno že je to možno trochu zamotané - veď to mám tak asi aj rád.
Scooter - No Fate
To je zas ten zápis o tom momente o ktorom som dnes chcel písať. Asi bol hodne významný keď sa dostal do tejto mojej zbierky až dvakrát. Alebo o nej. Nebola až tak zaujímavá, ale keďže ich až toľko nebolo tak aj ONA je v mojom živote dosť dôležitá na to aby som tu o nej dnes písal. Dnes - ale až keď sa vyspím. Teraz sa necítim celkom na písanie (možno tá klávesnica a tiež únava). Ale dnes - keď "zajtra" vstanem tak nepôjdem asi fotiť ale skúsim písať o všetkom tom na čo si s ňou spomeniem... Chcem aj teraz, ale - nechce sa mi (zamotané).
Dobrú noc JW.
A je tu ďalší deň. Doobedu som viacmenej spal, teraz som strávil pár chvíľ dole na záhrade, na veľkonočnej párty, medzi ľuďmi čo poriadne nepoznám a trošku cítim to červené víno. Ako v tej piesni od Landu - je nádherný večer a začínám psát, a víno mi dodalo sil...
Bůh je mi svědkem, že měl jsem Tě rád... Možno som ju mal trošku rád. Ale asi to bola skôr len tá ľútosť... Že nemala život taký ako sa hodí, a že aj po tom všetkom sa vedela smiať. A možno som ju len zneužil ako všetkých 20 či koľko ich bolo predo mnou...
Neoplatí sa veľmi zachraňovať toho kto o to ani poriadne nestojí. Myslím, že ona nikdy nestála. Akurát sa jej život zosypal a potom v istom okamihu si uvedomila že to celé nemá cenu. Že už nič nemá cenu a tak si začala žiť "po svojom". Tak ako sa to na jej vek nehodí. Chcem si asi len navrávať, že bola čímsi zaujímavá, ale aj tak to bolo asi len o sexe - od prvej chvíle. A úplne - ale úplne sa to nehodilo. Ale život je občas zvláštny. Omnoho zvláštnejší ako sa zdá...
Tá chuť vína čo teraz stále cítim v puse mi pripomína zas len ju. A Zaka. Akýmsi zvláštnym spôsobom budú tí dvaja asi vždy spojení... Čudný svet.
Keď bol Zako ešte v Taliansku, tak mi písal čo by som si odtiaľ želal. Nevedel som čo sa z Talianska zvykne želávať a tak som mu povedal nech mi donesie nejaké dobré víno. Skôr len tak zo srandy, ale on bol asi lepší kamarát ako som čakal a naozaj mi teda fľašu doniesol... Opäť - aké zvláštne. Určite priniesol "darčeky" pre veľa svojich priateľov a niekde medzi nimi - aj keď som to ani nečakal som bol aj ja. Zase maličkosť, ktorú som si neuvedomoval až do tejto chvíle. Že sme asi fakt fajn kamaráti. Aj keď som to víno vôbec nečakal.
Mal som si ho určite odložiť na zvláštnu príležitosť a - hej - bola to zvláštna príležitosť. Mame som vtedy povedal iba že - to ideme s kamarátmi osláviť moje meniny (a nebol som si istý tak som si práve pozrel že to bolo okolo 20. septembra).
Išiel som vtedy s ňou. Za Belú. Na ten kopec tam hore, vedľa kukuričného poľa, kde som zažil tisíc iných super chvíľ s inou mojou láskou, a aj keď to bolo zas len o sexe (dúfal som a vedel zároveň že to bude o sexe) tak to bol strašne úžasný večer. Pre ňu možno ani nie - len chcela zabudnúť na Jkháždeho Sianba (naozaj si nepamätám ako sa volal naozaj a viem len že bol z Petra a bol trochu zvláštny) alebo Hiša (a pri ňom si nepamätám zas na nick, ale bolo to čosi na X). Ale bol to fajn večer. Vzduch voňal asi tak ako teraz - taký ten koniec leta, a aj keď už bolo čoraz chladnejšie, tak v ten večer bolo ešte stále dosť teplo na to aby som mohol ležať von na tráve, len tak na deke. Alebo nahý...
Asi to bolo to výnimočné. Byť nahý len tak vonka - na mieste kde síce mnoho ľudí nechodí, ale predsa - mohlo by. To je na tom to vzrušujúce - že ťa môže ktosi objaviť. Nás. Mňa a Riru, čo mala vtedy 15 alebo 16 a to že so mnou pila víno bol ten najmenší problém. Hej - myslím, že to bola dosť výnimočná udalosť na to aby som "obetoval" to Zakove talianske víno. Ja som zobral fľašu a ona poháre a deku - tak nejak. Škoda že sme tam nemohli ostať celú noc. Bolo to síce iba za Belou, ale - to som zatiaľ ešte nikdy nezažil - spať niekde v prírode s dievčaťom čo máš rád (také čosi). Ono mi je vlastne teraz celkom smutno, že som ju nikdy nemal rád - tak naozaj. Ale - asi to ani nešlo. Ten vek a - boli sme si tak veľmi nekompatibilní. To je môj problém vlastne častokrát - že verím že ONA je tá pravá a pritom je to úplne iný typ osoby ako moje srdce potrebuje. Niet sa čomu čudovať, že potom cítim nebo vôkol seba a vnútri je niečo strašne - ale fakt strašne zle. Ktovie ako sa má dnes. Nemala nikdy ľahký život a tak by bolo vlastne aj celkom zvláštne, keby sa mala fajn...
Už je asi dospelá ale ešte stále si asi nerozumie s tou jej mamou (čo má osud tak podobný jej) a ocovi (s ktorým by som sa dnes vedel o jeho fotografiách rozprávať oveľa lepšie). Ktovie či stále počúva také to "techno" čo nemám rád a chodí na párty do Ružomberka kde by som sa ja určite strašne nudil. Ale aj tak - aj keď sme tak hrozne k sebe nepasovali, že ešte aj Zako sa čudoval čo na nej vidím a prečo, tak som mal v niektorých chvíľach pocit, že ju mám tak úprimne rád. A keď mi ju mal zobrať niekto iný tak som úplne autenticky asi troška žiarlil. Smiešne ale - zaľúbení chlapci robia zvláštne veci. Hej - keď mi vtedy vravela o tom ako bola s Zoťom pri Mare - a hľadali mušle - bolo to zvláštne. Nikdy som ju nechcel - tak naozaj - a ona nikdy nechcela byť mojou - tak naozaj ale aj tak to bolo - zvláštne. Zoťa som vlastne nikdy veľmi nepoznal a - aj kvôli nej som ho vtedy stretol v smreku a - zase čosi zvláštne. Ukázalo sa že všetci traja sme len zlomené srdcia, čo hľadáme útechu kdesi inde - asi na nie celkom správnych miestach. Zoťo to skončil nedávno s Elou (teda asi skôr ona s ním), Cišza s Honom (tiež asi skôr on s ňou) a ja s Buriou (a tiež to bolo skôr tak že ona nechala mňa aj keď si to nerád pripúšťam). A tak sme sa stretli - tri zlomené srdcia a očakávali že sa to proste nejak celé spraví.
Neviem presne čo som očakával ja ale teraz viem že aj keď to bol úplne čudný zúfalý "vzťah" tak to stálo za to a - aj keď by som také čosi už nikdy nespravil tak to bola hrozne moc fajn skúsenosť. Ona bola úplne nevhodná (a mladšia ako moja mladšia sestra) ja som bol nevhodný pre ňu a všetky (teda jedna) moje predošlé aj moje nasledujúce (opäť jedna) sa čudovali o čom to celé bolo (a zvláštne žiarlili keď som mal porovnávať ktorá z nich sa najlepšie bozkáva).
Ešte aj Zako sa čudoval, ale bol dosť fajn kamarát na to aby mi nič nevyčítal a proste ma nechal žiť môj nezmyselný život, lebo asi tam niekde v hĺbke duše vedel, že to zmysel má a raz budem na to krásne spomínať. A nevadilo mu ani keď som to mláďa zobral s nami pod Dovalovský most a hrali sme tam dole Smashing Pumpkins a Today a mne sa to miešalo s Alice in Chains. Ona - nemala rada ani jednu z nich a - dnes asi už zabudla na ten malý bezvýznamný výlet - má život plnší krajších zážitkov. Možno zabudla už aj na náš večer za Belou - aj tých zažila asi hodne. A - vtedy v mojej izbe - keď som ostal sám doobedu doma a ona nešla (kvôli mne?) do školy a ten sex čo až tak za moc nestál - ale aj tak bol výnimočný lebo to bolo vraj jej prvýkrát "naraz" (a ja som tomu aj tak moc neveril) - aj takých "spolu naraz" už mala asi veľa. A aj prsia - čo vtedy nefungovali a potom vraj začali - aj toho mala určite veľa - rozhodne viac ako ja. A aj tak - všetko to výnimočné dnes vnímam skôr ja ako ona. A keď sme sa potom po nejakom čase stretli v autobuse tak sme si len povedali ahoj a ani som ju vlastne nepoznal.
Ona sa veľmi nehodila do môjho života (aspoň všetci to tvrdili) tak som potom na ňu asi nejak podvedome zabudol. A keby som si nepísal tento zvláštny denník tak by to možno aj celé vyšlo a naozaj by sa stratila z mojej mysle tak úplne ako ona asi zabudla na mňa...
A možno nezabudla. Nechal som jej ten prívesok z mojich kľúčov. Vravela že chce čosi "moje" niečo čo jej ma bude navždy pripomínať. Tak som jej odobral ten kúsok plošného spoja s mojim menom a rodným číslom. Na druhej strane boli dokonca vyškrabané nejaké názvy filmov čo boli v kine neviemktorý mesiac keď som bol hrozne malý... Aj ten prívesok - hlúposť ktorú som nikdy nepoužil - aj ten pre mňa znamenal viac ako si pripúšťam. Nosil som ho tam bez nejakého dôvodu pár rokov a keby som jej ho vtedy nedal, tak verím že by bol na mojich kľúčoch do dnes. Chcela kúsok Wraya a nechtiac som jej dal čosi výnimočné. Tak ako ona mne - úplne nechtiac. A bol som pre ňu len dvadsiaty prvý a netrvalo to ani mesiac a - ani to nebolo "to najlepšie čo doteraz mala" a ona pre mňa bola tiež len krok nie celkom správnym smerom ale - bolo to fajn. A naša "láska" si zaslúžila to výnimočné Zakove víno až z Talianska, môj "bezvýznamný" prívesok čo som si urobil ešte na základnej škole a... Teraz mi je celkom ľúto že ja od nej nič nemám. Keby som mal tak to dnes môžem chytiť a - rozmýšľať o tom ako sa práve teraz má, či konečne našla šťastie čo tak dlho hľadala. Či už si rozumie lepšie s tou jej mamou a ocom... Ktovie čo robí Libe - jej brat. Ktovie čo robia všetci...
Mal som si od nej určite čosi pýtať, a musím si od každého ďalšieho výnimočného človeka čo stretnem.
Ale - nemalo to byť o nej. Nebo vedľa mňa. To je predsa "Zakova" pesnička. Od neho mám ten unplugged a - na ňho som spomínal keď som si tú klubovú hudbu púšťal po horúcich letných večeroch. Akurát - občas sa to tak zvláštne celé zamotá. Zabudneš názov skladby, najlepší kamarát odíde kdesi do ďaleka a Ty začneš chodiť s babou, ktorou Ti to nepristane. Zvláštny svet a život vôbec ale - som rád že je taký ako je. Občas rozmýšľam aké životy asi vedú všetci tí ostatní ľudia vôkol mňa - či aj oni majú svoje malé zvláštne príbehy a - či mám závidieť ja im alebo oni mne. Možno je to fakt len tak, že obdivujem všetko čo nemám, a pritom všetci oni by mohli závidieť mne ako sa úžasne mám. Aj s tymito mojimi zážitkami - tak úplne obyčajnými ale tak veľa pre mňa znamenajú. Nebo je hneď vedľa mňa - na dosah. Len ja to vnútri cítim akosi inak.
Nikdy tu nepíšem o tom aký som šťastný. Keď som rád že žijem ako žijem, tak nemám akosi náladu písať denník. Tak ako som to kedysi vravel Pupade. Je nefér že práve tie "smutné" veci sú zaujímavé a zdajú sa nám krásne. A aj všetky tieto moje zápisy - o tom aky je môj život zvláštny a ako som s tým celým nespokojný a... Ako si závidím všetko to čo bolo a nechcel by som asi nič zmeniť lebo by som sa bál že prídem o všetky tie obyčajné - ale pre mňa úžasné veci čo som zažil. A okrem iných - všetky tie úžasné obyčajnosti čo som zažil aj s ňou. Lebo keby som bol racionálny Wray, tak nikdy by som jej v ten prvý deň nedovolil stráviť noc v mojej izbe. A ráno by sa môj oco nečudoval ako to že u nás spala a mama - Tá asi ani dodnes neverí že spala...
A ona asi zabudla. A všetky tie reči - nezmysly o tom ako ju v škole učia lúpať pomaranč, jej čudná detská izba - stále tak strašne detská a vôbec celá moja "návšteva u nich", kde mi všetko pripadalo tak trapne divné, to ako fajčila na balkóne tak aby ju nik nevidel, ako sme roznášali hrádocký spravodaj, a také obyčajné venčenia jej psa - ani neviem či ho neznášala alebo mala rada, keď jej vždy utekal... Celé sa to nejak stráca. Keby som to tu nenapísal tak sa to určite stratí úplne. Tak ako sa to stratilo z jej života.
Musím jej teraz napísať. Viem že občas býva na Azete, tak jej chcem napísať. Neviem presne čo. Nejaké malé díky za to všetko, ahoj a drž sa. Nech je život k Tebe aspoň tak milosrdný ako ku mne. A - nefajči.
Lekárka jej vravela, že ak neprestane tak za pár rokov skončí zle... Trochu som sa o ňu bál keď to vravela. Dnes je už dospelá a - teraz ma celkom zaujíma ako to vlastne skončila. Musím jej napísať...